21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič,len pravé semeno.Ako si sa mi mohla premeniťna planý a cudzí vinič?
22 Keby si sa umyla aj lúhoma použila veľa mydla,škvrna tvojej viny zostane predo mnou— znie výrok môjho Pána, Hospodina.
23 Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa,za baálmi som nechodila?Pozri na svoju cestu v údolí,spoznaj, čo si urobila,ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24 divá oslica, navyknutá na púšť,čo v roztúženosti vetrí,kto ju uspokojí v jej ruji?Kto ju hľadá, neunaví sa,nájde ju v jej mesiaci.
25 Daj si pozor, aby si nezostala bosáa tvoje hrdlo nevysmädlo.Ty však hovoríš: Darmo je! Nie!Veď milujem cudzincova budem za nimi chodiť.
26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej,tak sa zahanbí dom Izraela,oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci,
27 ktorí drevu hovoria:Ty si môj oteca skale: Ty si ma zrodila.Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou.Ak sa im zle vodí, vtedy volajú:Povstaň a zachráň nás!