19 Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Steny môjho srdca!Srdce sa mi búri,mlčať nemôžem.Veď moja dušapočuje zvuk trúby,bojový pokrik.
20 Skazu za skazou hlásia,lebo celá krajina je zničená.Náhle pustnú moje stany,v okamihu moje stanové závesy.
21 Dokedy mám hľadieť na zástavua počúvať zvuk trúby?
22 Veď hlúpy je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to synovia nerozumní, nechápaví.Múdri sú, keď chcú páchať zlo,ale dobro konať nevedia.
23 Pozeral som na krajinu,no bola pustá a prázdna,na nebesá,no ich svetla nebolo.
24 Pozeral som na vrchy,chveli saa všetky kopce sa klátili.
25 Pozeral som,no človeka nebolo,i všetko nebeské vtáctvo odletelo.