1 V tom čase — znie výrok Hospodina — vyberú kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov
2 a rozložia ich pred slnkom, mesiacom a všetkými nebeskými vojmi, ktoré milovali, ktorým slúžili, s ktorými chodili, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.
3 Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu, na každom mieste, kam ich vyženiem — znie výrok Hospodina zástupov.
4 Povieš im: Takto hovorí Hospodin:Ak niekto padne, či nevstane?Ak sa niekto odvráti,či sa nevráti späť?
5 Prečo sa tento ľud,odpadnutý Jeruzalem,sústavne odvracia?Pridržiavajú sa klamstvaa zdráhajú sa obrátiť.
6 Načúval som a počul som:Nehovoria pravdu,nikto neľutuje svoj zločin,aby povedal: Čo som to urobil?Každý beží ďalej ako kôň,ktorý sa ženie do boja.
7 Aj bocian pod nebompozná svoj čas;hrdlička, lastovička a žeriavdodržiavajú čas svojho príchodu,ale môj ľud nepoznáHospodinov právny poriadok.