1 Z tej duše sa mi zhnusil život,vypustím zo seba svoju sťažnosť,z horkej duše prehovorím.
2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma!Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor!
3 Je to podľa teba dobré, že utláčaša opovrhuješ dielom svojich dlaní,a že radu bezbožných svetlom zalievaš?
4 Máš azda oči človekaa zrak smrteľníka?
5 Či sú tvoje dni ako dni človekaa tvoje roky ako dni muža,
6 že sa usiluješ nájsť u mňa previneniea pátraš po mojom hriechu?
7 Hoci aj vieš, že nie som vinnýa niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky?
8 Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali,a teraz ma pohltíš?
9 Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinua vraciaš ma do prachu.
10 Či si ma nezlial ako mliekoa nenechal zraziť sa ako syr?
11 Priodel si ma mäsom a kožou,z kostí a šliach si ma utkal.
12 Dal si mi život, milosťa tvoja starostlivosť strážila môjho ducha.
13 Tieto veci si ukrýval v srdci,viem, že toto si mal v úmysle,
14 že ak hreším, spozoruješ toa nenecháš ma bez trestu.
15 Keď som sa previnil, beda mi!Keby som aj konal spravodlivo,ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu,lebo som sýty ponižovania.Len sa pozri na tú moju biedu!
16 Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako leva obratom ma prekvapíš.
17 Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne.Neustále útoky a vojna sú mojím údelom.
18 Tak prečo si ma vyviedol z lona matky?Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.
19 Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo,prevezený z maternice rovno do hrobu.
20 Nie je vari poskromne mojich dní?Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,
21 kým pôjdem a nevrátim sado ríše tmy a tieňov smrti,
22 do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti,ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.