Jób 37 SEB

1 Zaiste sa mi pri tom trasie srdce,zo svojho miesta ide vyskočiť.

2 Dobre počúvajte burácanie jeho hlasu,dunenie, ktoré vychádza z jeho úst.

3 Pod celé nebo ho vypustí,jeho svetlo sa dostane do všetkých kútov zeme.

4 Potom jeho zvuk zarachotí,vznešeným hlasom zahrmí hrom,bleskom nebráni, keď počuť jeho hlas.

5 Boží hlas záhadne hrmí,koná veľké veci, ale my ich nepoznáme.

6 Snehu hovorí: Padaj na zem.Dážď i lejak dokazujú jeho moc.

7 Na ruku každého človeka dáva pečať,aby všetci ľudia jeho dielo poznali.

8 Zver zalieza do brlohu,vo svojich norách prebýva.

9 Z komnaty vychádza víchrica,so severnými vetrami prichádza chlad.

10 Božím dychom vzniká ľada vodná hladina zamŕza.

11 Vlahou obťažkáva oblaka mrak rozptyľuje blesky.

12 Tento kolobeh sa ustavične opakuje podľa jeho príkazov,aby sa splnilo všetko, čo im na povrchu celej zeme prikazuje.

13 Zosiela to buď ako trestalebo na prospech jeho zeme,či ako prejav milosrdenstva.

14 Toto počúvaj, Jób, postoja uvažuj o Božích divoch!

15 Vari vieš, ako im Boh dáva príkazy,že jeho oblak vydáva svetlo?

16 Vari vieš, ako sa vznášajú oblaky,úžasné diela toho, ktorý je dokonalý v poznaní,

17 ktorého šat sa rozohreje,keď sa zem vetrom z juhu upokojí?

18 Môžeš ako on rozťahovať oblakypevné ako liate zrkadlo?

19 Daj nám poznať, čo mu máme povedať,pre tmu sa nevieme pripraviť.

20 Azda mu niekto povie: Chcem hovoriť!?Vari povedal, že chce byť pohltený?

21 Teraz však nevidno svetlo,ono zasvieti medzi mrakmi,keď zaveje vietor a prečistí ich.

22 Zo severu prichádza zlatistá nádhera,okolo Boha je hrozivá veleba.

23 Všemohúceho nenachádzame, veľká je jeho moc;právom a veľkosťou svojej spravodlivosti neubližuje.

24 Preto sa ho ľudia boja,na nikoho, kto je múdry vo vlastných očiach, neberie ohľad.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42