1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:
2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch,ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,
3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho sviecaa ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,
4 ako v dňoch mojej mladosti,keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,
5 keď bol ešte so mnou Všemohúcia moje deti okolo mňa,
6 keď sa moje kroky kúpali v smotane,ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.
7 Keď som prechádzal mestskou bránoua keď som na námestí zaujímal svoj stolec,
8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa,starci vstali a ostali stáť.
9 Kniežatá sa zdržiavali slova ústa si zakryli dlaňou.
10 Vládcom zlyhával hlasa jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečiloa oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,
12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomocaj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.
13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcicha srdce vdovy som dokázal rozjasať.
14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa,môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.
15 Očami som bol pre slepéhoa nohami pre chromého,
16 pre chudobných som bol otcoma spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.
17 Tesáky nešľachetného som vylamoval,zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdoma rozmnožím svoje dni ako fénix.
19 Môj koreň sa rozrastá pri vodea v mojich vetvách bude nocovať rosa.
20 Moja sláva je sviežaa luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.
21 Počúvali ma, čakalia pri mojej rade umĺkli.
22 Po mojej reči sa už neozvali,moje slovo padalo na nich ako rosa,
23 čakali na mňa ako na dážďa naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.
24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru.Svetlo mojej tváre neodmietli.
25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom.Sedel som ako kráľ medzi šíkmi,ako ten, kto potešuje zronených.