1 Jestvuje nálezisko striebraa miesto, kde sa prečisťuje zlato.
2 Železo sa ťaží zo zemea meď sa taví z rudy.
3 Prekonáva tmua v najvzdialenejších miestachvyhľadáva kamene ukryté v temnote.
4 Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest,zabudnutí bez pôdy pod nohamivisia a hojdajú sa ďaleko od ľudí.
5 Zem, z ktorej inak pochádza chlieb,je v hĺbke spustošená akoby ohňom.
6 Jej skaly sú ložiskom zafírova sú tam zrnká zlata.
7 Chodník ta ani dravec nepoznáa oko jastraba ta nedovidí.
8 Pyšné šelmy po ňom nešliapaliani lev sa po ňom neprechádzal.
9 Človek siahol rukou po tvrdom kamenia od základov vyvracia vrchy,
10 do skál vytesal chodbya tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné.
11 Zamedzil presakovanie rieka to, čo je skryté, vyniesol na svetlo.
12 No múdrosť — kde ju možno nájsť?Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
13 Človek nepozná jej cenua v krajine živých sa nenachádza.
14 Prahlbina hovorí: Vo mne sa nenachádza.More hovorí: U mňa jej niet.
15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatoma striebro nevyváži jej cenu.
16 Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru,ani za drahocenný ónyx alebo zafír.
17 Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom,ani vymeniť za predmety zo zlata.
18 Korále a krištáľ sa ani nespomenú,cena múdrosti je nad perly.
19 Nedá sa porovnať s topásom z Núbieani čistým zlatom vyvážiť.
20 No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza?A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?
21 Pred očami všetkých živých je zahalená,skrytá aj pred vtáctvom nebies.
22 Abaddon a smrť povedali:Len správa o nej sa nám dostala do uší.
23 Boh však rozumie jej cestea on vie, kde ju možno nájsť.
24 Veď on až do končín zeme dovidí,pozoruje všetko pod nebom.
25 Keď určil vetru jeho váhua mierkou vody odmeral,
26 keď dažďu stanovil poriadoka blesku s hromom určil cestu,
27 už vtedy ju videl a o nej rozprával,pevne ju ustanovil a preskúmal.
28 Človeku potom povedal:Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť,a vystríhať sa zlého — to je rozumnosť.