1 Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto:
2 Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to?Kto by sa však dokázal zdržať slov?
3 Veď ty si mnohých poúčala slabé ruky si posilňoval.
4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkola podlamujúce sa kolená si upevňoval.
5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý,dotklo sa ťa to a si vyľakaný.
6 Vari ti tvoja zbožnosť nedovolí dúfaťa dokonalosť tvojich ciest nedáva nádej?
7 Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul,a kde boli úprimní ľudia vykynožení?
8 Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosťa sejú trápenie, ich aj žnú.
9 Zhynú od Božieho dychua vietor jeho hnevu s nimi skoncuje.
10 Levica reve, počuť leví hlas,ale zuby levíčat sú vylámané.
11 Starý lev hynie bez koristia mláďatá levice sa rozutekali.
12 No ku mne sa prikradlo slovoa moje ucho zachytilo jeho šepot.
13 Pri dumaní o nočných videniach,keď padá na ľudí hlboký spánok,
14 pochytili ma strach a triaškaa naplnili hrôzou všetky moje kosti.
15 Nejaký duch prešiel predo mnou,až sa mi chlpy na tele zježili.
16 Zastal, ale nepoznal som jeho zjav,podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas:
17 Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boha muž čistejší ako jeho Tvorca?
18 Keď sa ani na svojich sluhov nespoliehaa svojich anjelov obviňuje z omylu,
19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hlinya základy majú v prachu.Rýchlejšie ako mole ich vykántria,
20 bití sú od rána do večera,pre ľahostajnosť zahynú naveky!
21 Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík?Zomierajú, ale bez múdrosti.