1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:
2 Tak, ako že žije Boh, ktorý mi odňal právo,a Všemohúci, ktorý mi roztrpčil dušu,
3 kým ešte dýchama Boží dych je v mojich nozdrách,
4 moje pery nevyslovia neprávosťa môj jazyk nevypovie lož.
5 V nijakom prípade vám nedám za pravdu!Kým nezomriem, svojej bezúhonnosti sa nevzdám!
6 Svoju spravodlivosť som pevne uchopil a nepustím ju,moje srdce mi nevyčíta nijaký z mojich dní.
7 Môj nepriateľ nech je ako bezbožníka môj protivník ako zločinec.
8 Lebo akú nádej na korisť má podliak,keď Boh ukoristí jeho dušu?
9 Azda Boh počuje jeho krik,keď bude v úzkych?
10 Vari sa môže tešiť zo Všemohúcehoa neustále vzývať Boha?
11 Ukážem vám, čo je v Božej moci,neskryjem, ako si počína Všemohúci.
12 Veď vy všetci ste to videli,tak prečo ste tak veľmi nadutí?
13 Toto je údel bezbožníka od Bohaa dedičstvo, ktoré dostanú násilníci od Všemohúceho:
14 Ak má aj mnoho synov, má ich pre meča jeho potomstvo sa nenasýti chleba.
15 Tých, čo ho prežijú, smrť pochová,jeho vdovy ho nebudú oplakávať.
16 Aj keď nahromadí striebra ako prachua šatstva ako hliny,
17 pripraví to pre spravodlivého, ktorý si ho oblečie,a striebro pre nevinného, ktorý si ho podelí.
18 Dom si postavil ako pavúka z lístia si urobil prístrešok.
19 Boháč si ľahne, ale už nikdy viac to neurobí,prv, ako by otvoril oči, niet ho.
20 Nešťastie ho zastihne ako povodeň,víchrica ho zachytí uprostred noci.
21 Odnesie ho prudký vietor z východu a je preč,z miesta, kde sa nachádzal, zmetie ho.
22 Keď sa na neho nemilosrdne vrhne,ozlomkrky z jeho moci uniká.
23 Budú nad ním spínať rukya vypískajú ho z miesta, kde bol.