1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Pravdaže, viem, že je to tak,veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom?
3 Ak sa mu zachce viesť s ním spor,z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu.
4 On je múdry v srdci, odvážny a silný.Kto sa mu vzoprel a ostal celý?
5 Prenáša hory,ony však nevedia, že to ich vo svojom hneve prevrátil,
6 otriasa zemou, až sa pohne z miesta,chvejú sa jej stĺpy,
7 prikazuje slnku, takže nevychádza,a hviezdy uzatvára pod pečať.
8 On sám rozprestiera nebesiaa kráča na morských vlnách,
9 je tvorcom Veľkého voza aj Orióna,Plejád aj súhvezdí juhu.
10 On koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky,že sa nedajú preskúmať.
11 Tu prejde popri mne, ale ho nevidím,minie ma, ale ho nevnímam.
12 Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni?Kto mu povie: Čo to robíš!?
13 Boh neodvráti svoj hnev.Pred ním sa zhrbili aj pomáhači Rahaba,
14 ako by som mu teda ja mohol odvrávať?Ako by som pred ním vyberal slová?
15 Ani keby som bol spravodlivý, neodpovedal by som,len by som svojho Sudcu prosil o milosť.
16 Keby som zavolal a on by aj odpovedal,neverím, že počúval môj hlas.
17 Ten, ktorý ma búrkou mrzačía bezdôvodne množí moje rany,
18 vydýchnuť mi nedá,len horkými kúskami ma sýti.
19 Pokiaľ ide o silu, tak on je nezdolný,ak ide o súd, kto ho tam predvolá?
20 Hoci by som aj bol spravodlivý, moje vlastné ústa ma vyhlásia za vinného,aj keď som bezúhonný, ony to prekrútia.
21 Som bezúhonný!O dušu mi nejde!Život sa mi protiví.
22 Je mi to jedno. Preto som povedal:On aj bezúhonnému, aj bezbožnému chystá koniec.
23 Keď bič niekoho v okamihu usmrtí,on sa z pokušenia nevinných len vysmieva.
24 Krajina je vydaná do moci bezbožného,no on oči sudcom zakrýva.Ak nie on, tak kto teda?
25 Moje dni sú rýchlejšie ako bežec,ušli a nič dobré nevideli.
26 Prebehli ako člny z tŕstia,ako keď sa orol vrhne na korisť.
27 Ak si poviem: Kiež zabudnem na svoje ponosy,vyhladím si tvár a usmejem sa,
28 mám strach zo všetkých svojich útrap,lebo viem, že ma nenecháš bez trestu.
29 Ja budem uznaný vinným,načo mi je táto márna námaha?
30 Keby som sa umyl aj snehovo čistou vodoua ruky si očistil v lúhu,
31 aj tak ma potopíš v jame,že sa mi zhnusia aj vlastné šaty.
32 Ja predsa nie som mu roveň, aby som sa mohol ozvať:Poďme spolu na súd!
33 Niet toho, kto by medzi nami rozhodol,kto by na oboch svoju ruku položil.
34 Nech odvráti odo mňa svoju palicu,nech ma nedesí jeho hrôza,
35 potom prehovorím a nebudem sa ho báť,lebo môj prípad je iný.