1 Nuž to všetko videlo moje oko,moje ucho to počulo a pochopilo.
2 Čo vy viete, viem aj ja,nezaostávam za vami.
3 Ja však budem hovoriť so Všemohúcima chcem sa obhajovať pred Bohom,
4 zatiaľ čo vy zliepate lži.Naničhodní lekári ste všetci!
5 Kiež by ste čušali,to by bola vaša múdrosť!
6 Len si vypočujte moje dôvodya pozorujte moju obhajobu.
7 Budete azda luhať pre Bohaa podvádzať v jeho prospech?
8 Chytáte mu stranu?Za Boha vediete spor?
9 Dopadne to dobre, ak vás preverí?Alebo ho chcete oklamať ako klamete človeka?
10 Celkom isto vás pokarhá,ak mu potajomky budete chytať stranu.
11 Nevydesí vás jeho vznešenosťa nepadne na vás z neho hrôza?
12 Vaše pamätihodné výroky sú príslovia z popola,vaše hradby sú len z hliny.
13 Buďte chvíľu ticho, nech prehovorím ja,nech sa so mnou stane čokoľvek!
14 Načo v zuboch nesiem svoje teloa v hrsti držím svoj život?
15 Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať,ale budem obhajovať pred ním svoje cesty.
16 Aj to mi bude na spásu,pretože pred neho nepríde nehanebník.
17 Vydržte počúvať moju reča môj výklad nech vám vojde do uší!
18 Tu teda predkladám svoj spor,viem, že budem mať pravdu.
19 Ktože by sa chcel so mnou prieť?Lebo ak teraz budem mlčať, zahyniem.
20 Iba dve veci mi neroba nebudem sa viac pred tebou skrývať:
21 Vzdiaľ odo mňa svoju rukua nedes ma!
22 Potom zavolaj a ja odpoviem,alebo ja prehovorím a ty mi odpovieš.
23 Koľko mám previnení a hriechov?Daj mi poznať môj zločin a hriech!
24 Prečo ukrývaš svoju tvára pokladáš ma za svojho nepriateľa?
25 Hrozíš vari rozviatemu lístiua prenasleduješ suchú slamu?
26 Veď si proti mne zapisuješ trpké vecia dávaš mi dediť viny mladosti.
27 Zasekávaš mi nohy do klady,dozeráš na všetky moje chodníky,značkuješ moje chodidlá,
28 hoci človek sa rozpadne ako bútľavina,ako šaty, ktoré rozožrali mole.