1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí,a s vami vymrie múdrosť!
3 Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší,veď komu to nie je jasné?
4 Svojmu priateľovi som na posmech.Ja, ktorý Boha vzývam, dostal som od neho odpoveď,som spravodlivý a bezúhonný, som na posmech.
5 Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastímpripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy.
6 Na pokoji sú stany ničiteľov,v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha,čo by chceli Boha mať v hrsti.
7 Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa,nebeského vtáctva a porozpráva ti,
8 alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa,morské ryby ti to vyrozprávajú.
9 Kto by medzi nimi nevedel,že to urobila ruka Hospodina?
10 V jeho ruke je duša všetkého živéhoa duch každého ľudského tela.
11 Či ucho neskúma slováako podnebie úst ochutnáva jedlo?
12 Či u starcov je múdrosťa či dĺžka dní znamená rozumnosť?
13 Len Boh má múdrosť a moc,jemu patrí rada a rozumnosť.
14 Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje,koho on zavrie, tomu viac neotvoria.
15 Ak zastaví vodu, tá vyschne,ale keď ju pošle, prevráti zem.
16 On má silu aj zdravý rozum,jemu patrí zvedený aj zvodca.
17 Radcov necháva ísť bosýcha zo sudcov robí bláznov,
18 tresty kráľov rušía kráľov priaha do roboty.
19 Kňazov necháva ísť bosýcha vykoreňuje prastaré rody.
20 Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame,starcov zbavuje súdnosti.
21 Na kniežatá vylieva pohŕdaniea opasky mocných ničí.
22 Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmya na svetlo vynáša tiene smrti.
23 Necháva národy vyrásť a hubí ich,zveľaďuje ich a potom odprace.
24 Odoberá rozum vodcom národov zeme,necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest
25 a tak hmatajú v tme bez svetlaa dopúšťa, aby blúdili ako opití.