1 Vtedy títo traja muži prestali hovoriť s Jóbom, pretože sa považoval za spravodlivého.
2 Nato vzplanul hnevom Elíhu z Búzu, Barachelov syn z Rámovho rodu. Vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože sa robil spravodlivejším ako Boh.
3 Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, pretože nenašli odpoveď a Jóba odsudzovali ako bezbožníka.
4 Elíhu so svojou rečou k Jóbovi čakal, pretože ostatní boli vekom starší ako on.
5 Elíhu videl, že títo traja nemajú nijakú odpoveď, preto vzplanul hnevom.
6 Elíhu z Búzu, Barachelov syn prehovoril teda takto:Som mladý a vy ste už vo veku,preto som sa obával predložiť vám svoju mienku.
7 Povedal som si: Nech prehovorí veka množstvo rokov nech učí múdrosti.
8 No je to duch v človeku a dych Všemohúceho,ktorý ľudí učí rozumnosti.
9 Dlhovekí nie sú vždy múdria starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne.
10 Preto vravím: Vypočuj ma,nech i ja predložím svoju mienku!
11 Čakal som na vaše slová,na váš dôvtip som sluch nastavil.Kým vy ste hľadali slová,
12 pozorne som vás sledoval,ale nenašiel sa taký, čo by Jóba usvedčil,ani niet medzi vami takého, kto by mu odpovedal.
13 Nehovorte: Našli sme múdrosť.Boh odveje Jóba, nie človek!
14 Keďže svoje slová nenamieril proti mne,ani ja mu nebudem vašimi slovami odpovedať.
15 Sú zmätení, už sa neozývajú,nenachádzajú slov.
16 Mám čakať, keď prestali hovoriť,keď zastali a už neodpovedajú?
17 Ponúknem aj ja svoju odpoveď,vyjadrím aj ja svoju mienku,
18 pretože som plný slov,duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.
19 Moje vnútro je ako uzatvorené víno,ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť.
20 Budem hovoriť a uľaví sa mi,svoje pery otvorím a budem odpovedať.
21 Nikoho nebudem zvýhodňovať,ani nikomu nebudem lichotiť,
22 lebo to neviem.Ak len trochu zalichotím, nech ma môj Stvoriteľ odstráni!