1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Dokedy mi budete trápiť dušua trýzniť ma slovami?
3 Už je to desiaty raz, čo ste ma znevážili,nehanbíte sa a ubližujete mi.
4 Aj keby som naozaj bol zblúdil,je to moja vec.
5 Ak sa naozaj nado mňa povyšujetea zdôvodňujete moju potupu,
6 vedzte teda, že to Boh ma poškodila zamotal do svojej siete.
7 Veď keď kričím: Pomoc!, nedostávam odpoveď,dovolávam sa pomoci, ale spravodlivosti sa nedovolám.
8 Cestu mi zarúbal, takže neprejdema chodníky mi zahalil tmou.
9 Česť mi vyzliekola sňal mi korunu z hlavy.
10 Na všetkých stranách ma rúca, takže odchádzam,moju nádej vytrhol ako strom.
11 Jeho hnev vzbĺkol proti mne,pokladá ma za svojho nepriateľa.
12 Jeho oddiely prichádzajú naraz,navŕšili si ku mne cestua utáborili sa okolo mňa.
13 Bratov odo mňa vzdialila moji známi sa mi celkom odcudzili.
14 Príbuzní sa ma zrieklia dôverní priatelia na mňa zabudli.
15 Hostia v mojom dome a moje slúžky ma pokladajú za cudzieho,pre nich som iba cudzozemcom.
16 Volám na svojho otroka, ten mi však neodpovedá,vlastnými ústami sa ho doprosujem.
17 Môj dych je odporný aj vlastnej ženea hnusím sa vlastným súrodencom.
18 Dokonca aj deti mnou pohŕdajú,len čo vstanem, už mi odvrávajú.
19 Protivím sa všetkým svojim dôverníkom,tí, ktorých som miloval, sa obrátili proti mne.
20 Koža a mäso sa mi lepia na kosti,len o vlások som unikol smrti.
21 Vy, priatelia moji, zľutujte, zľutujte sa nado mnou!Veď ma zasiahla Božia ruka!
22 Prečo ma tak ako Boh prenasledujete?Veď z môjho tela sa nenasýtite!
23 Kiežby sa moje slová zapisovali,kiežby sa dostali do knihy,
24 železným rydlom a olovomnaveky boli vyryté do kameňa!
25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žijea nakoniec sa postaví nad prachom!
26 Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá,zo svojho tela uvidím Boha,
27 svojimi očami ho pri sebe uvidím — nie niekto cudzí.Moje vnútro už hynie túžbou.
28 Lebo potom poviete: Prečo by sme ho mali prenasledovať?Keďže je však koreň veci vo mne,
29 vy sa bojte meča!Hnev je totiž mečom na neprávosti,aby ste spoznali, že jestvuje súd!