1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Aj dnes sú moje myšlienky trpké,ale svoje vzdychanie ovládam.
3 Keby som len vedel, kde ho nájsť!Išiel by som až do jeho príbytku,
4 predložil by som mu svoj spora ústa by som mal plné dôkazov.
5 Rád by som spoznal slová, ktorými odpovie,a pochopil, čo mi oznámi.
6 Azda by sa z celej sily so mnou prel?Nie! Len by si ma všimol.
7 Tam uňho môže priamy človek uvádzať dôvody.Tam by som navždy unikol svojmu sudcovi.
8 Nuž, ale keď kráčam vpred, niet ho,keď idem späť, nenachádzam ho,
9 keď koná naľavo, nevidím ho,keď zahne napravo, nespozorujem ho.
10 Veď on dobre vie, kadiaľ chodím,keď ma preskúša, vyjdem ako zlato.
11 Jeho stopy sa držala moja noha,jeho cestou som šiel a neodbočil.
12 Jeho príkaz neopúšťam,jeho slová si cením nad vlastné zásady.
13 Drží sa jedného, kto ho presvedčí?Veď si robí, čo sa mu zachce.
14 No on splní to, čo mi určila na mysli má ešte veľa takýchto vecí.
15 Preto sa jeho prítomnosti desím,len čo na to pomyslím, trasiem sa pred ním.
16 To Boh moje srdce skormútila Všemohúci mi nahnal hrôzu.
17 Veď ma nenivočí tmaani vlastný výzor, ktorý pokrýva temnota.