2 Preto sa moje myšlienky ozývajúa preto sa ponáhľam,
3 lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža,pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.
4 Vari oddávna nevieš,odvtedy, čo je človek na zemi,
5 že jasot bezbožníkov je len krátkya že radosť podliaka trvá len okamih?
6 Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebiesa jeho hlava dosiahne oblaky,
7 navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal.Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?
8 Odletí ako sen a viac ho nenájdu,zaženú ho ako nočnú moru.