1 Z tej duše sa mi spríkril život, dám voľný priebehsvojmu žiaľu nad sebou.Prehovorím v zatrpknutosti duše.
2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma!Daj mi poznať,prečo vedieš spor so mnou!
3 Robí Ti dobre, že utláčaš,že zavrhuješ dielo svojich dlanía k rade bezbožnýchjasom prispievaš?
4 Či máš telesné oči?Či vidíš, ako vidí človek?
5 Sú Tvoje dni také ako dni človekaa Tvoje rokypodobné ľudským dňom,
6 že pátraš po mojej vinea vyhľadávaš na mne hriech,
7 hoci vieš, že nie som vinný,a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne?
8 Tvoje ruky ma sformovali a urobili,ale naraz ma chceš celkom zničiť.
9 Rozpomeň sa,že si ma spracoval ako hlinu,ale chceš ma vrátiť do prachu!
10 Naozaj zlial si ma ako mliekoa nechal si ma zhustnúť ako syr.
11 Obliekol si ma mäsom a kožou,kosťami a šľachamisi ma popretkával.
12 Dal si mi život a vernosťa Tvoj dozor zachoval môjho ducha.
13 Hoci si to skrýval vo svojom srdci,viem, že si to mal v úmysle:
14 Ak zhreším, budeš ma striehnuťa nezbavíš ma mojej viny.
15 "Keby som sa previnil, beda mi;keby som bol v práve,nesmiem zdvihnúť hlavu,nasýtený potupoua vidiac svoju biedu."
16 Ak sa zdvihnem, poľovať budešna mňa ako leva znova sa predivne zachovášvoči mne.
17 Postavíš si nových svedkov proti mnea vystupňuješ svoju nevôľu voči mnetým, že vymieňaš vojská proti mne.
18 Prečo si ma vyviedolz matkinho lona?Bol by som skonal,ani oko by ma nebolo uzrelo.
19 Bol by som,ako by som vôbec nebol býval,z matkinho životado hrobu odnesený.
20 Naozaj, málo je mojich dní.Nechaj ma, nech trochu pookrejem,
21 skôr ako nenávratne odídemdo ríše tmy a tieňov smrti,
22 do ríše šera a hustej mrákavy,temnoty a zmätku,kde i jas je len mrákavou.