1 Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň.
2 Keď sa Jób ujal slova, povedal:
3 Nech zhynie deň,v ktorý som sa zrodil,i noc, ktorá riekla:Počal sa chlapec.
4 Nech je tmou ten deň,nech sa nepýta naň Boh zhora,nech sa nerozsvieti nad nímdenný jas!
5 Nech si ho nárokuje tmaa tieň smrti,nech spočíva na ňom temné mračno,nech ho prestrašujú denné zatmenia!
6 Onú noc nech zachváti temnota,nech sa nespojí s dňami rokua nech nepríde do počtu mesiacov!
7 Nuž nech je tá noc neplodná,nech nevstúpi do nej plesanie!
8 Nech ju prekľajú tí,čo preklínajú deň,schopní prebudiť aj Leviatana!
9 Nech sa zatmejú hviezdyza jej súmraku,nech čaká na svetlo,ktoré nepríde,nech neuzrie otvárať samihalnice úsvitu.
10 Lebo nezavrela pre mňabrány materského lona,pred očami mi biedu neskryla.
11 Prečo som nezomrelhneď pri narodenía neskonal hneď, keď som vyšielz lona matky?
12 Prečo ma prijali kolenáa prsia, ktoré som sal?
13 Teraz by som ležala mal by som pokoj,spal by som, a tak odpočíval
14 spolu s kráľmi a radcami zeme,ktorí si stavali pyramídy,
15 alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato,ktoré si striebrom napĺňali domy.
16 Alebo prečo nie somako zahrabané nedochôdča,ako deti, ktoré neuzreli svetlo!
17 Tam prestávajú zúriť bezbožní,tam si odpočinú zo síl vyčerpaní.
18 Aj väzni sú tam na pokoji,nepočujú už hlas dozorcu.
19 Tam je malý i veľký,aj otrok je tam slobodnýod svojich pánov.
20 Prečo dáva svetlo strápenémua život ľuďom so zatrpknutou dušou,
21 ktorí čakajú na smrť,ale neprichádza,ktorí sliedia po nejviac ako po skrytých pokladoch,
22 ktorí by sa radovalináhrobnému kameňu,tešili by sa, že už našli hrob
23 pre muža, ktorému je skrytájeho cesta,ktorému Boh východisko zahradil?
24 Veď miesto jedlaprichádza mi vzdychať,a môj nárek sa leje ako voda.
25 Lebo pred čím som sa strachomchvel,to ma zastihlo,a čoho som sa strachoval,to ide na mňa.
26 "Nemám tíš, nemám pokoj,nemám odpočinok; prišiel nepokoj."