1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Naozaj, vy zastupujete ľuda s vami vymrie múdrosť.
3 "Aj ja mám rozum ako vy,nie som menejcenný popri vás;kto by o tých veciach nevedel?"
4 Mám byť na posmech svojim priateľomako ten, čo k Bohu volá,aby ho vyslyšal?Na posmech je spravodlivýa bezúhonný.
5 Podľa mienky bezpečnýchopovrhnutie patrí nešťastiua kopnutie tým, ktorým sapodlamujú nohy.
6 Stany pustošiacich sú na pokoji,a v bezpečí sú tí, čo popudzujú Boha,i ten, kto do svojej moci berie Boha.
7 No len sa opýtaj zvierat,ony ťa poučia,a vtákov nebeských, a povedia ti,
8 alebo krovia zeme, ono ťa poučí,i morské rybyti budú o tom rozprávať.
9 Kto z týchto všetkých nevie,že ruka Hospodinova to urobila?
10 V Jeho ruke je životvšetkého tvorstvai duch každého ľudského tela.
11 Či ucho neskúma slovátak, ako ďasná ochutnávajú jedlo?
12 Len u starcov býva múdrosť,a dlhý vek znamená rozumnosť?
13 U Boha je múdrosť i moc,On má rozvahu i rozumnosť.
14 Ak On niečo zrúca, to nik nevystaví,ak niekoho zavrie, tomu nik neotvorí,
15 ak zadrží vody, tie vyschnú,ak ich vypustí, vyvrátia zem.
16 U Neho je moc a múdrosť,Jeho je ten, čo blúdi i čo zvádza.
17 Radcom dáva odchádzať bosým,zo sudcov robí bláznov.
18 Putá kráľov uvoľňujea okolo drieku im pripína opasok.
19 Kňazom dáva odchádzať bosým,i pevne stojacich privádza k pádu.
20 Osvedčeným berie reč,starcom odníma rozvahu.
21 Na urodzených vylieva opovrhnutiea oslabuje pás mocných.
22 Z temnoty zjavuje hlboké tajnostia na svetlo vyvádza,čo bolo v tieni smrti.
23 Rast dáva národom, aj hubí ich,priestor dáva národom,aj odvádza ich preč.
24 Odníma rozumvodcom národov zemea zavádza ich na púšť bez cesty.
25 Tak tápu vo tme bez svetla,blúdiť im dáva ako opilcom.