Jób 30 SLB

Jób hovorí o svojej súčasnej biede

1 Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom,ktorých otcov by som sa bol štítilpridružiť ku psom svojho stáda.

2 Čo by som bol mal zo sily ich rúk?Zhynula ich zdatnosť.

3 Pre nedostatok a hladomorsú vyčerpaní,obhlodávajú vyprahnutý kraja krovie pustej stepi.

4 Lobodu trhajú pri kroví,korene kručiny sú im pokrmom.

5 Vyháňajú ich zo spoločenstva,kričia za nimi ako za zlodejmi.

6 Na svahoch údolí musia bývaťv zemných a skalných dierach.

7 Medzi krovím pokrikujú,pod bodľačím sa schádzajú.

8 Blázni a bezmenná háveď,bičom boli vyhnaní z krajiny.

9 Teraz som sa stal pre nichposmešnou piesňou,stal som sa predmetom rečí.

10 Ošklivím sa im,a oni odstupujú odo mňa,neváhajú pľuvať mi do tváre.

11 Keďže Boh uvoľnil moju tetivua pokoril ma,preto sa správajú bezuzdne voči mne.

12 "Po pravici mi povstáva plemeno,podrážajú mi nohy,navršujú proti mnesvoje zhubné hrádze;"

13 rozrývajú moje chodníky,chcú mi dopomôcť k pádu,hoci nikto im nepomáha.

14 Prichádzajú ako cez širokánskutrhlinu,s burácaním sa valia.

15 "Hrôzy sa obrátili proti mne,sťa vietor zaháňajú moju dôstojnosť;moja spása zmizla ako oblak."

16 Teraz všakrozplýva sa môj život vo mne,zachvacujú ma dni biedy.

17 Za noci mi to vŕta v kostiacha moje hlodavé bolesti neodpočívajú.

18 S veľkou silou ma to chytá za šaty,škrtí ma ako golier košele,

19 Boh ma uvrhol do blata,takže sa podobám prachu a popolu.

20 K Tebe volám o pomoc,a neodpovedáš mi,tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš.

21 Na ukrutníka si sa zmenil voči mne,svojou mocnou rukou útočíš na mňa.

22 Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaša rozpúšťaš ma v hukote búrky.

23 Veď viem, že ma vedieš na smrťa do domu, kde sa stretnú všetci živí.

24 Či človek nevystrie rukuspod zrúcanín,vo svojej záhube nevolá o pomoc?

25 Či som neplakal nad tými,čo prežívali tvrdé dni,a nesmútil som z dušenad chudobnými?

26 Keď som sa však úfal dobru,prišlo zlé,očakával som svetlo,a prišla mrákava.

27 Vnútornosti sa mi búriaa nemôžu sa upokojiť,doľahli na mňa časy biedy.

28 V smútku chodím bez jasu slnka,staviam sa do zhromaždeniaa volám o pomoc.

29 Stal som sa bratom šakalova spoločníkom pštrosov,

30 sčernela koža na mne,kosti mi horia od horúčky.

31 Moja hra na harfuzmenila sa na smútoka tón mojej píšťalyna hlas plačúcich.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42