1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:
2 Uznávam, že Ty všetko môžeš,a nijaký Tvoj zámernemožno prekaziť.
3 Kto to bez vedomosti zastiera radu?Hovoril som o tom,čomu som nerozumel,o veciach, ktoré mi bolipríliš divné a neznáme.
4 Vypočuj ma, prosím!Budem hovoriť,budem sa pýtať, a Ty ma pouč!
5 "Len z chýru som počul o Tebe;ale teraz Ťa moje oko videlo."
6 Preto odvolávama kajám sa v prachu a popole.
7 Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.
8 "Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób."
9 Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin.A Hospodin bral ohľad na Jóba.
10 Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal.
11 Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni.
12 A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc.
13 Mal sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia a tretej Kerenhappúch.
15 V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi.
16 Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia.
17 Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.