1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Ó, kiežby sa dal plne zvážiťmôj žiaľ,kiežby moja bieda bola položenána váhu.
3 "Teraz by prevážila aj morský piesok;preto sú aj moje slová neuvážené."
4 "Lebo šípy Všemocnéhouviazli vo mne,a môj duch pije ich jed;Božie hrôzy chystajú sa proti mne."
5 Či híka divý osol nad trávou,či ručí vôl nad svojím krmivom?
6 Jedáva sa nechutná vec bez soli?A má chuť odvar slezu?
7 Ani dotknúť sa ho nechcemoja duša,je mi to ako bridké jedlo.
8 Kiežby sa splnila moja žiadosť.Kiežby Boh splnil moju nádej.
9 Kiežby sa ľúbilo Bohurozmliaždiť ma,vystrieť ruku a odrezať mi niť života.
10 Tak by som ešte mal útechu,jasal by som v neľútostnej bolesti,pretože som nezaprel slová Svätého.
11 Kde vziať silu, aby som vytrval?Aký bude môj koniec,že mám byť trpezlivý?
12 Či je moja sila silou kameňaa moje telo kovové?
13 Hľa, pre mňa niet vo mne pomoci,spása sa mi celkom vzdialila.
14 Kto odopiera láskavosť blížnemu,opúšťa bázeň pred Všemohúcim.
15 Moji bratia sú neverní ako potok,sťa potoky, čo odtečú z riečiska,
16 ktoré sú kalné od ľadua v ktorých sa skrývaroztopený sneh.
17 V letnom čase sa strácajú,za horúčavy miznú zo svojho miesta.
18 Karavány menia smer svojich ciest,vyjdú na pustatinu a zhynú.
19 "Karavány z Témyhľadeli s očakávaním,pútnici zo Sáby dúfali v ne;"
20 vyšli na hanbu, lebo dúfali,prišli až k nim a sklamali sa.
21 Takí ste aj vy teraz voči mne:vidíte hrôzu a bojíte sa.
22 "Či som vám povedal:Darujte mi niečo;alebo: Zaplaťte za mňazo svojho bohatstva,"
23 "zachráňte ma z ruky protivníka;alebo: Vykúpte ma z ruky násilníka?"
24 Poučte ma, a umĺknem,vysvetlite mi, v čom som poblúdil!
25 Aké pôsobivé sú úprimné reči!Lež na čo mieri vaša výčitka?
26 Či mienite vytýkať slová?Do vetra znejú reči zúfalca?
27 Aj o siroty by ste losovali,aj priateľa by ste predali.
28 Nuž teraz, prosím,obráťte sa ku mne,luhať vám do tváre nebudem.
29 Obráťte sa, prosím,nech sa krivda nedeje,obráťte sa, v tomto mám ešte pravdu.
30 Či je neprávosť na mojom jazyku,či moje ďasno nerozozná skazu?