1 Jób pokračoval vo svojej reči a povedal:
2 Akože žije Boh,ktorý mi odníma právo,a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil:
3 Pokiaľ len dýchama dych Boží je vo mne:
4 moje ústa nevyrieknu nič nepravé,ani môj jazyk nevypovie lož.
5 Ďaleko som od toho,aby som vám dal za pravdu,dokiaľ neskonám,nevzdám sa svojej neviny,
6 svojej spravodlivosti držím sa pevnea nespustím sa jej,moje svedomie ma nekarháani za jeden môj deň.
7 Nech môj nepriateľ pochodíako previnileca môj protivník ako zločinec.
8 Lebo akú nádej na ziskmá bezbožník,keď Boh mu odníme život?
9 Či Boh počuje jeho volanie o pomoc,keď naňho príde súženie?
10 Môže sa tešiť zo Všemocnéhoa vzývať Boha v každý čas?
11 Poučím vás o Božom zasahovaní.Nezatajím, ako je to so Všemohúcim.
12 Ajhľa, vy všetci ste to videli,prečo teda prednášate takú márnosť?
13 Toto je u Boha údel bezbožníka,taký dedičný diel dostanúnásilníci od Všemocného.
14 Ak aj má mnoho synov,má ich pre meč,a jeho potomkoviasa nenasýtia chlebom.
15 Smrť pochová tých,čo zostanú po ňom,a ich vdovy nebudú plakať.
16 Ak aj nahromadí striebra ako prachua opatrí si šatstva ako hliny,
17 opatrí síce,ale oblečie si ich spravodlivýa striebro rozdelí nevinný.
18 Postavil si dom ako pavučinua ako kolibu, čo si zlátal hájnik.
19 Boháč si raz ľahne,ale viac to nespraví,otvorí oči, a už ho niet.
20 Hrôza ho prekvapí ako povodeň,za noci uchváti ho víchrica.
21 Zdvihne ho východný vietora musí ísť,odveje ho z miesta, kde žil.
22 Boh bude dorážať naňhobez ľútosti,pred Jeho rukou musí zutekať.
23 Zatlieskajú nad ním dlaňami,vypískajú ho z miesta, kde žil.