1 Môj duch je zlomený,moje dni vyhasli,ostáva mi len hrob.
2 Veru, posmech je mojím údelom,a moje oči sa unavili ich spurnosťou.
3 U seba zlož za mňa záloh!Kto iný by mi podal ruku?
4 Lebo Ty si im zastrel myseľ,aby nechápali,preto ich ani nevyvýšiš.
5 Kým niekto kvôli podieluudáva priateľov,oči jeho synov slabnú.
6 Urobil ma príslovím pre ľudía predo mnou si odpľúvajú.
7 Oko sa mi kalí od príkoriaa všetky moje údy sú sťa tieň.
8 Poctiví žasnú nad týma nevinný sa rozhorčujenad bohorúhačom.
9 "Spravodlivý sa drží svojej cesty;kto má čisté ruky, silnie stále viac."
10 Vy však poďte sem znova všetci,i keď múdreho medzi vaminenájdem.
11 "Moje dni uplynuli;zničené sú moje plány,nádeje môjho srdca."
12 Obracajú mi noc na deň:svetlo je vraj bližšie ako tma.
13 "Či môžem dúfať?Podsvetie mi bude domom;vo tme usteliem si lôžko;"
14 hrobovej jame poviem:Ty si môj otec!a červom: Matka a sestra moja!
15 Kde je teda moja nádej?Kto uzrie splnenie mojej nádeje?
16 Zostúpia so mnou do podsvetia,ak spolu klesneme do prachu.