Jób 37 SLB

1 Veru, preto sa mi srdce chveje a chce vyskočiť zo svojho miesta.

2 Počujte, počujte hrmenie Jeho hlasua hučanie, ktoré Mu vychádza z úst.

3 Vypúšťa ho po šírom nebia jeho záblesk po končiny zeme.

4 Za Ním rachotí hrom,duní velebným zvukom.Keď počuť Jeho hlas,nezadržuje blesky.

5 Boh predivne hrmí svojím hlasom,činí veľké veci, ktoré nechápeme.

6 Lebo snehu vraví: Padaj na zem!lejaku i dažďu:Mnohým prívalom sa lejte!

7 Na ruku všetkých ľudí vtláča pečať,aby každý človek poznal Jeho dielo.

8 Zver zalieza do svojich úkrytova býva vo svojich brlohoch.

9 Povíchrica vyráža zo svojej komorya zima so severnými vetrami.

10 Na Božie dýchnutie tvorí sa ľada šíra hladina vôd tuhne.

11 Aj vlhkosťou zaťažuje oblaky,Jeho blesk rozháňa mračná

12 a blýska sa na všetky stranypodľa Jeho nariadenia,aby naplnil všetko, čomu prikazujena obvode celej zeme,

13 alebo ako trestajúca palicana Jeho zemi,alebo ako dôkaz blahosklonnosti.

14 Počúvaj to, Jób,zastav sa a pozorujdivné skutky Božie.

15 Či vieš, čím ich Boh poveruje,aby zažiarilo svetlo z Jeho oblaku?

16 Vieš ty, ako sa vznášajú oblaky,divy Toho,ktorý je dokonalá múdrosť,

17 ty, ktorého šaty sa rozhorúčia,keď sa zem utíši pod južným vetrom?

18 Môžeš tak ako Onrozprestrieť oblačnú oblohu,pevnú ako uliate zrkadlo?

19 "Pouč nás, čo Mu povedať;pre temnotu nič nemôžeme vykonať."

20 Treba Mu povedať,že chcem hovoriť?Či povie niekto, že chce zhynúť?

21 Teraz však ľudianemôžu pozerať do svetla,keď jasne žiari na nebesiach,keď vietor zavial a očistil ich.

22 Od severu prichádza zlatistý jas,okolo Boha je hrozivá nádhera.

23 "Všemohúceho nenájdeme,veľký je v moci a v práve;nijakú spravodlivosť nepotlačí."

24 "Preto sa Ho ľudia boja;nevšíma si tých,ktorí sa pokladajú za múdrych."

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42