1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Dobre viem, že je to tak,ale ako môže byť človekspravodlivý pred Bohom?
3 Ak sa chce súdiť s Ním,z tisíc otázokani na jednu nedá odpoveď.
4 "Má múdre srdce a veľkú moc;kto sa Mu kedy vzoprel,a ostal bez trestu?"
5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia,že ich vo svojom hneve prevrátil.
6 Do pohybu dáva zem z jej miesta,takže sa jej stĺpy otriasajú.
7 On dá príkaz slnku a už nezažiari,a okolo hviezd kladie pečať.
8 On sám rozprestrel nebesáa kráča po vysokých vlnách mora.
9 On učinil Veľký voz i Orion,Plejády i súhvezdia južnej oblohy.
10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí,i bezpočetné divy.
11 Prechádza popri mne,ja Ho však nevidím,keď ide okolo, ani Ho nezbadám.
12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti?Kto Mu smie povedať: Čo to robíš?
13 Boh neodvráti svoj hnev,krčiť sa musia pred Nímpomocníci Rahaby.
14 O čo menej Mu smiem odvrávať jaa voliť slová proti Nemu?
15 Keby som bol aj v práve,nevedel by som odpovedať,svojho Sudcu by som moholiba prosiť.
16 Keby som volal, aby mi odpovedal,neverím, že počuje môj hlas.
17 Ten, čo ma povíchricou krušía bez príčiny množí moje rany,
18 nedá mi pookriať na duchu,ale ma nasycuje trpkosťou.
19 "Ak ide o moc silného, tu je On;ak ide o súd, kto Ho predvolá?"
20 Ak som aj v práve,vlastné ústa ma obvinia,ak som aj nevinný,On ma vyhlási za vinného.
21 Som nevinný,nestarám sa o svoju dušu,pohŕdam svojím životom.
22 Preto si myslím: Všetko jedno,nevinnému i vinnémuOn strojí koniec.
23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje,vysmieva sa zo zúfalstva nevinných.
24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníkaa zastiera oči jej sudcov.Ak je to nie On, kto je to teda?
25 Moje dni utekajú rýchlejšieako bežec,prchajú a nevidia nič dobré.
26 Šinú sa ako lode z tŕstia,ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.
27 Ak si pomyslím:Zabudnem na svoj nárek,zanechám smutný výzora rozveselím sa,
28 ľakám sa všetkých svojich bolestí,viem, že ma ich nezbavíš.
29 "Ja budem uznaný vinným;načo sa márne namáhať?"
30 Keby som sa umyl aj v snehovej vodea lúhom očistil si dlane,
31 i tak ma ponoríš do jamy,že sa i vlastným šatám budem hnusiť.
32 Lebo On nie je človek ako ja,aby som Mu odpovedal:Poďme spolu na súd!
33 Niet medzi nami rozhodcu,ktorý by položil ruku na nás oboch.
34 "Nech sníme zo mňa svoju palicui svoju hrôzu, aby ma nedesila;"
35 potom prehovoríma nebudem sa Ho báť,lebo so mnou nie je to tak.