1 Elíhú sa ujal slova a povedal:
2 Myslíš, že je správne,keď hovoríš:To je moja spravodlivosťpred Bohom?
3 Keď vravíš: Čo mi osoží,čo budem mať z toho,ak budem bez hriechu?
4 Niekoľkými slovami odpoviem tebe,a súčasne tvojim priateľom.
5 Pozri na nebo a pozoruj,pohliadni na oblaky,ktoré sú vyššie než ty!
6 Ak si zhrešil, čo Mu tým spôsobíš?Ak je mnoho tvojich priestupkov,čo Mu tým urobíš?
7 Ak si spravodlivý,čo Mu tým dávaš,alebo čo dostane z tvojich rúk?
8 Tvoja bezbožnosťzasahuje tebe rovnéhoa tvoja spravodlivosť človeka.
9 Pre mnohý útlak kričia o pomoc,bedákajú pre násilie veľkých.
10 No nikto nevraví:Kde je môj Boh, môj Tvorca,ktorý za noci nadchýna k piesňam,
11 ktorý učí viac nás ako dravú zver,robí nás múdrejšímiako nebeské vtáky.
12 Tam, kde kričia o pomoc,On neodpoviepre pýchu zlých ľudí.
13 Boh veru nevyslyší márnosťa Všemohúci si ju nevšimne.
14 Ba keď tvrdíš, že Ho nevidíš,tvoj spor ostáva pred Ním,ale musíš čakať naň.
15 Teraz však,pretože hnev Jeho netrestáa nedbá veľmi na priestupok,
16 Jób kvôli daromnostiam otvára ústaa nerozumne mnoho vraví.