1 Či údelom človeka na zemi nie je borba?Dni jeho nie sú podobnédňom nádenníka?
2 Je ako otrok, ktorý dychtípo chládku,ako nádenník, čo čaká na zárobok.
3 Tak som zdedil mesiace sklamaniaa noci útrap sú mi pridané.
4 Keď si líham, vravím:Kedy budem môcť vstať?Ak sa pretiahne večer,dosť sa nazmietam do úsvitu.
5 Telo mám pokryté červamia kôrou z prachu,koža mi tvrdne a puká.
6 Moje dni sú rýchlejšieako člnok tkáčaa miznú bez nádeje.
7 Rozpomeň sa,že môj život je len vánok,moje oko neuvidí znova, čo je dobré.
8 Neuzrie ma už oko,ktoré ma (teraz) vidí.Tvoje oči sa budú upierať na mňa,ale mňa nebude.
9 "Oblak zmizol a zašiel;tak nevyjde zo záhrobia ten,kto tam zostúpi."
10 Nevráti sa už do svojho domu,ani jeho miesto ho už nepozná.
11 Preto nebudem krotiť svoje ústa,vravieť chcemv úzkosti svojho ducha,ponosovať sa budemso zatrpknutou dušou.
12 Som azda moromalebo morským drakom,že staviaš stráž proti mne?
13 Keď si poviem:Útechu mi dá moja posteľa moje lôžko ponesie môj nárek,
14 vtedy ma strašíš snamia vidinami ma ľakáš.
15 Radšej by som si volil uduseniea smrť namiesto mojich bolestí.
16 Opovrhujem tým.Nebudem večne žiť.Nechaj ma,lebo moje dni sú vánkom!
17 Čo je človek,že si ho tak veľmi ceníš,že mu venuješ pozornosť?
18 Že ho navštevuješ každé ránoa skúšaš ho každú chvíľu?
19 Dokedy ma neprestaneš sledovaťa nedovolíš prehltnúť mi slinu?
20 Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe,Ty strážca ľudí?Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku,takže som sa stalsám sebe bremenom?
21 Prečo mi neodpustíš priestupoka neprepáčiš vinu?Teraz si už ľahnem do prachu,hľadať ma budeš, ale mňa nebude.