1 Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal:
2 Na to mi moje myšlienkyodpovedajú,preto je vzrušené moje srdce.
3 Počujem karhanie, ktoré ma uráža,a moje presvedčenienúti ma odpovedať.
4 Nevieš to oddávna,odkedy bol človek postavený na zem,
5 že jasot vinníkov trvá krátkoa radosť bezbožnýchje len na okamih?
6 Aj keď jeho povýšenosť stúpnepo nebesáa jeho hlava dotýka sa nebies,
7 "zahynie navždyako jeho vlastný výkal;tí, čo ho videli, povedia: Kde je?"
8 Odletí ako sen, takže ho nenájdu,zmizne ako nočná vidina.
9 Oko, ktoré ho zhliadlo,už ho neuzrie,a nezočí ho už ani jeho obydlie.
10 Jeho synovia budú hľadaťpriazeň núdznycha jeho ruky musia vrátiťjeho bohatstvo.
11 Jeho kosti sú plné mladistvej sily,no tá si s ním ľahne do prachu.
12 Hoc mu zlo sladko chutí v ústacha skryje si ho pod jazykom,
13 ak si ho aj šetrí a nepustí ho,ba drží si ho v ďasnách:
14 jedlo sa mu zmení v útrobách,žlčou vretenice bude v jeho vnútri.
15 Pohltal bohatstvo, ale vyvráti ho,Boh mu ho vyženie z brucha.
16 Sať bude vreteničí jeda usmrtí ho jazyk zmije.
17 Nech sa nekochá v riekach olejaani v potokoch medu a smotany.
18 Vráti svoj zisk a neprehltne ho,nebude plesať nad bohatstvomzískaným výmenou.
19 Lebo utláčal a opúšťal bezmocných,uchvátil dom, ktorý nepostavil.
20 Pretože nevedel uspokojiťvlastné brucho,nezachráni sa ani tým,čo mu je najmilšie.
21 Nikto neunikol jeho pažravosti,preto jeho blaho nepotrvá.
22 V plnom dostatku bude v úzkych,celá moc biedy doľahne naň.
23 Keď si bude chcieť naplniť brucho,Hospodin zošle naňhopáľu svojho hnevua spustí naňho dážď svojich striel.
24 Ak ujde pred železným pancierom,prestrelí ho bronzový luk.
25 Oštep mu vyjde chrbtoma blesk žlčníkom,hrôza ho zachváti.
26 "Úplná tma je preňho pripravená,strávi ho oheň, čo nik nerozdúchal;zle obíde aj ten,čo sa zachráni v jeho stane."
27 Nebesá odhalia jeho vinu,i zem povstane proti nemu.
28 Výnos jeho domu pôjde do cudziny,rozleje sa v deň Jeho hnevu.
29 Toto je pre bezbožníkaúdel od Boha,to je dedičstvo od Boha za jeho reč.