1 Hľa, nádej, že ho chytíš, ťa sklame.Či sa človek nezrútiuž pri pohľade naň?
2 Nik nie je taký smelý, aby ho vyrušil.Kto by mohol potom obstáťpredo mnou?
3 Kto mi vyšiel v ústrety,aby som mu dal odplatu?Všetko pod nebom je moje.
4 Nemôžem mlčať o jeho údoch,o jeho sile, o kráse jeho ustrojenia.
5 Kto odhalil jeho vrchný odev,kto prenikoldo jeho dvojitého panciera?
6 Kto otvoril vráta jeho tlamy?Hrôza sídli okolo jeho zubov.
7 "Jeho chrbát je rad štítovtesne uzavretý sťaby pečaťou;"
8 jeden tak prilieha k druhému,že ani vietor nevnikne medzi ne.
9 Navzájom k sebe priliehajú,držia sa dovedna a nerozdeľujú sa.
10 Jeho kýchanie vyžaruje svetlo,jeho oči sú ako riasy rannej zory.
11 Z tlamy mu vychádzajú fakle,sršia ohnivé iskry.
12 Z nozdier sa mu kudlí dymako z vriaceho kotla a horiacej trsti.
13 Jeho dych roznieti uhlíkya z úst mu šľahá plameň.
14 V jeho šiji sídli silaa zúfalstvo skáče pred ním.
15 Laloky jeho tela ľnú k sebeako uliate, nehybné, pevné.
16 Srdce má tvrdé ako kameň,pevné ako spodný žarnov.
17 Keď sa zdvihne,aj mocní sa naľakajú,aj vlny príboja ustúpia.
18 Ak ho niekto i zasiahne,meč to nevydrží,ani kopija, ani strela, ani hrot šípu.
19 Železo pokladá za slamua bronz za spráchnivené drevo.
20 Šíp z luku ho nedonúti k úteku,kamene z praku sa mu meniana sečku.
21 Kyjak sa mu zdá byť steblom,smeje sa z hvižďania oštepu.
22 Odspodu má ostré črepy,rozvalí sa v bahne ako mlátiaci cep.
23 "Do varu privádza hlbinuako v hrnci;z mora si robí nádobku na voňavku."
24 Za sebou necháva jasnú dráhu,takže oceán sa zdá byťšedivou hlavou.
25 "Na zemi nemá podobného;stvorený bol, aby bol bez strachu."
26 Smelo hľadí na všetko vysoké,je kráľomnad všetkými hrdými bytosťami.