1 Naozaj, striebro má svoje nálezisko,i zlato má miesto, kde ho ryžujú.
2 Železo sa dobýva zo zemea bronz sa leje z rudy.
3 Hranice kladie človek tme,až po krajné medze preskúmavatmavé a temné horniny.
4 "Šachtu otvára ďaleko od bydlísk;tí, čo sú zabudnutítam, kde nevkročí noha,visia, chvejú sa ďaleko od ľudí."
5 Zem, z ktorej pochádza chlieb,dolu je spustošená ako ohňom.
6 Ložiskom zafíru sú jej kamenea obsahuje hrudky zlata.
7 Orol nepozná chodník k nemua oko sokola ho nezazrie.
8 Pyšné šelmy nestúpali po ňom,ani lev naň nevkročil.
9 Ruku kladie na kremeň,od základu prevracia vrchy,
10 v skalách vytesáva štôlnea jeho oko zhliadne všetko vzácne,
11 zahatáva výtoky rieka skryté veci zeme vyvádza na svetlo.
12 Ale kde možno nájsť múdrosťa kde je nálezisko rozumnosti?
13 Človek nepozná cestu k nej,nedá sa nájsť v krajine živých.
14 Prahlbina vraví: Vo mne jej niet,a more hovorí: Nie je u mňa.
15 Nedostať ju za rýdze zlato,ani striebrom nemožno zaplatiťjej cenu.
16 Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom,ani vzácnym ónyxom a zafírom.
17 Nevyrovná sa jej zlato ani sklo,nedá sa vymeniť za zlaté predmety.
18 "Koraly a krištáľ ani neprídudo úvahy;vlastniť múdrosť je nad perly."
19 Nevyrovná sa jej núbijský topás,nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom.
20 Odkiaľ však prichádza múdrosťa kde je nálezisko rozumnosti?
21 Zahalená je všetkému, čo je živé,a skrytá aj pred nebeským vtáctvom.
22 Miesto zániku i smrť hovoria:Na vlastné ušisme len zvesť o nej počuli.
23 Boh pozná cestu k nej,On vie o jej mieste!
24 Lebo On dovidí až po konce zemea vidí všetko pod nebom.
25 Keď dal váhu vetrua vodám určil mieru,
26 keď dažďu stanovil poriadoka cestu hromoblesku,
27 už vtedy ju videl a hlásal,pevne ju postavil a preskúmal.
28 Človeku však povedal:Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom,rozumnosť je vyhýbať sa zlému.