1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Počul som už mnoho takého,všetci ste biedni tešitelia.
3 Či bude koniec rečiam do vzduchu,alebo čo ťa dráždi, že tak odpovedáš?
4 Aj ja by som mohol hovoriťpodobne ako vy,keby ste vy boli na mojom mieste,mohol by som hromadiťslová proti váma pokyvovať hlavou nad vami.
5 Posilňoval by som vás ústamia súcit mojich pier by vám uľavoval.
6 Keby som hovoril,moja bolesť nepoľaví,ak prestanem, čo z nej ma opustí?
7 Teraz ma však vyčerpal,vyhubil mi celé príbuzenstvo.
8 Uchopil ma, stal sa svedkom,i moja vychudnutosť povstalaa svedčí proti mne.
9 "Jeho hnev ma roztrhala znenávidel ma,zubami škrípal proti mne;môj protivník si bystrí na mňa zrak."
10 "Roztvorili ústa proti mne,postupne ma bili po líci;všetci sa spoločne spájajú proti mne."
11 Boh ma vydávanapospas zlostníkoma vrhá ma bezbožníkom do rúk.
12 Žil som v pokoji, ale otriasol mnou,chopil ma za šiju a roztrieskal ma,postavil ma sebe za terč.
13 Obkľučujú ma Jeho strely,neľútostne roztína moje obličky,na zem vylieva moju žlč.
14 Ranu za ranou mi spôsobuje,rúti sa proti mne ako bojovník.
15 Na svoju kožu som ušil vrecovinua do prachu zložil som svoju silu.
16 Tvár mi očervenela od plačua na mojich mihalniciachleží tieň smrti,
17 hoci na mojich dlaniachnelipne násiliea moja modlitba bola čistá.
18 Ó zem, neprikry moju krv,nech neprestávamoje volanie o pomoc!
19 Aj teraz je môj svedok na nebia môj ručiteľ je na výšinách.
20 Priatelia sa mi len vysmievajú,a moje oko k Bohu slzy roní.
21 Nech On rozhodnemedzi mužom a Bohom,medzi človekom a jeho priateľmi.
22 Lebo keď uplynie pár rokov,nastúpim cestu, z ktorej sa nevrátim.