1 Potom Jób pokračoval vo svojej výpovedi a povedal:
2 Kiežby som bolako v predošlých mesiacoch,ako za čias,keď ma Boh ochraňoval,
3 keď mi Jeho svieca žiarilanad hlavou,pri Jeho svetle som prechádzaltemnotou,
4 vtedy, keď som bolv časoch svojej mladosti,za Božej priazne nad mojím stanom,
5 keď ešte Všemohúci bol so mnoua moji chlapci boli vôkol mňa,
6 keď moje kroky kúpali sa v mliekua skala pri mne vylievala prúdy oleja.
7 Keď som vychádzal bránou mestaa na námestí som si staval sedadlo,
8 "keď ma videli mládenci, skrývali sa,starci povstali a zostávali stáť;"
9 kniežatá sa zdržovali slova dlaň si kládli na ústa.
10 Aj šľachticom sa pridúšal hlasa jazyk sa im lepil k podnebiu.
11 Keď ma ucho počúvalo,blahoslavilo ma,a keď oko videlo,vydávalo o mne svedectvo,
12 že som zachraňoval bedára,keď volal o pomoc,aj sirotu, keď nemala pomocníka.
13 Požehnanie hynúcichprichádzalo na mňaa srdce vdovsom privádzal k plesaniu.
14 Ja som si obliekol spravodlivosťa mňa odievalo moje právoako plášť a turban.
15 Slepému som bol očamia chromému bol som nohami.
16 Chudobným bol som otcoma aj neznámemu som preskúmal spor.
17 Nešľachetníkom som rozbíjal čeľustea korisť zo zubov som im vyrážal.
18 I pomyslel som si:Skonám len so svojím hniezdoma svoje dni rozmnožím sťa piesok,
19 môj koreň má prístup k vodea rosa nocuje na mojich ratolestiach.
20 Úcta voči mne ostane pri mne nováa kuša v mojej ruke sa omladí.
21 Počúvali ma a čakali,mlčky vyčkávali moju radu.
22 Po mojich slovách už neprehovorili,natoľko ich skropila moja reč.
23 Čakali na mňa ako na dážď,otvárali ústa ako na jarný dážď.
24 Usmial som sa na nich,keď nemali dôvery,jas mojej tváre neskalili.
25 Určoval som im cestu,predsedal som im,trónil som ako kráľuprostred vojska,ako ten, ktorý smutných potešuje.