1 Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal:
2 Znesieš to, ak sa pokúsimhovoriť?Ale kto by sa vládal zdržať slov?
3 Hľa, ty si mnohých poúčala upevňoval si ochabnuté ruky.
4 Kto sa potkýnal,toho dvíhali tvoje slová,a podlomené kolená si posilňoval.
5 Keď to teba teraz stíha,ty si zmorený,keď sa to teba dotýka, si zdesený.
6 Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosťa nie ti je nádejoubezúhonnosť tvojich ciest?
7 Rozpomeň sa,kto kedy nevinný zahynula kde boli zničení čestní ľudia.
8 Nakoľko som videl:tí, čo neprávosť oralia rozsievali biedu, museli ju aj žať.
9 Zhynú od dychu Božiehoa zaniknú závanom Jeho hnevu.
10 Rev leva, hlas šelmyi zuby levíčat sa zlomia.
11 Lev zhynie bez koristi,mláďatá levice sa rozpŕchnu.
12 Slovo sa prikradlo ku mne,sluch môj začul z neho šepot.
13 V myšlienkach z nočných videní,keď tvrdý spánok padá na ľudí,
14 "zachvátil ma strach i chvenie,všetky moje kostizachveli sa strachom;"
15 vánok mi prebehol tvárou,zježili sa mi vlasy na tele.
16 "(Ktosi) zastal,nerozoznal som jeho výzor;pred mojím zrakom mihla sa postava,začul som tichučký hlas:"
17 Či môže byť človekspravodlivý pred Bohom,a či je muž čistýpred svojím Tvorcom?
18 Veď svojim sluhom nedôverujei svojim anjelom vytýka chyby.
19 "Tým viac obyvateľomhlinených domov,čo v prachu majú svoj základ;rozmliaždia ich skôr než mole;"
20 "od rána do večera ich rozbijú;nik ani nezbadá, už hynú naveky!"
21 Zaiste, keď im vytrhnústanové kolíky,umierajú, ale bez múdrosti.