1 Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal:
2 Či neodpovedať na nával slov,alebo mnohovravný človekmá mať pravdu?
3 Vari tvoje táranie umlčí mužov,a keď sa vysmievaš,nik ťa nezahanbí?
4 Ty vravíš: Jasné je moje učenie,čistý som v Tvojich očiach.
5 Ale keby len Boh prehovorila otvoril by pery proti tebe
6 a odhalil ti tajomstvá múdrosti,lebo sú divné na pochopenie,poznal by si, že ti Bohmnoho z tvojich vín prehliadol.
7 Či vystihneš Božiu podstatua vystihneš dokonalosťVšemohúceho?
8 Je vyššia ako nebesá,čo môžeš spraviť?Je hlbšia ako podsvetie,čo vieš o tom?
9 Podľa svojej miery je dlhšia ako zema širšia ako more.
10 Ak sa priženie, dá do väzeniaa zvolá súd, kto Mu v tom zabráni?
11 Veď On rozozná falošných ľudí.Lebo vidí neprávosť,aj keď nepozoruje.
12 Aj prázdny človek môže prísťk rozumu,hoci človek sa rodí ako divé osliatko.
13 Ak upravíš svoje srdce k Bohu,vystieraj k Nemu dlane!
14 Ak neprávosť máš na rukách,odstráň ju,nedovoľ, aby v tvojom staneprebývala krivda!
15 Potom budeš môcťbez poškvrny zdvihnúť svoje čelo,budeš pevný a nebudeš sa báť.
16 Lebo zabudneš na trápenie,budeš naň spomínaťako na vodu, čo odtiekla.
17 Tvoj život bude jasnejšíako poludňajší svit,aj tma ti bude ako ráno.
18 A budeš dúfať, lebo je nádej,môžeš sa ohliadať i bezpečne spávať.
19 Keď sa uložíš, nik ťa nevyruší,a mnohí sa budú uchádzaťo tvoju priazeň.
20 Ale oči bezbožných vyhasnú,stratí sa ich útočiskoa ich nádejou budeposledné vydýchnutie.