1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Ale si len prospel slabému!Pomohol si ramenu bezmocného!
3 Ale si poradil múdremua prejavil si veľa rozvahy!
4 Komu si predniesol svoje slováa čí duch to vychádza z teba?
5 Dolu sa chvejú tiene zomretých,aj vody, i to, čo žije v nich.
6 Pred Ním je ríša mŕtvych obnaženáa miesto zániku nemá zásteru.
7 On rozprestrel severnad prázdnotou,zem zavesil nad ničím.
8 Vody zviazal do oblakova oblak sa pod nimi nepretrhne.
9 Zastrel pohľad na svoj trón,svoj oblak rozprestrel nad ním.
10 Na hladine vôd vyznačil medzeaž po hranice svetla a tmy.
11 Stĺpy nebies sa otriasajúa žasnú nad Jeho karhaním.
12 Svojou mocou utíšil morea svojím dôvtipomroztrieskal Rahabu.
13 Jeho dychom sa rozjasnilo nebo,Jeho ruka prebodlaprchajúceho hada.
14 Toto sú, hľa, len okraje Jeho ciest,a len tichučké slovosme z toho počuli.Kto však pochopíhrmenie Jeho sily?