1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:
2 Uznávam, že Ty všetko môžeš,a nijaký Tvoj zámernemožno prekaziť.
3 Kto to bez vedomosti zastiera radu?Hovoril som o tom,čomu som nerozumel,o veciach, ktoré mi bolipríliš divné a neznáme.
4 Vypočuj ma, prosím!Budem hovoriť,budem sa pýtať, a Ty ma pouč!
5 "Len z chýru som počul o Tebe;ale teraz Ťa moje oko videlo."
6 Preto odvolávama kajám sa v prachu a popole.
7 Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.