27 Ak si pomyslím:Zabudnem na svoj nárek,zanechám smutný výzora rozveselím sa,
28 ľakám sa všetkých svojich bolestí,viem, že ma ich nezbavíš.
29 "Ja budem uznaný vinným;načo sa márne namáhať?"
30 Keby som sa umyl aj v snehovej vodea lúhom očistil si dlane,
31 i tak ma ponoríš do jamy,že sa i vlastným šatám budem hnusiť.
32 Lebo On nie je človek ako ja,aby som Mu odpovedal:Poďme spolu na súd!
33 Niet medzi nami rozhodcu,ktorý by položil ruku na nás oboch.